28. apríla 2006

Nad Lukášom Lukom


Moje semenníky sú – na rozdiel od Vlada Perneckého, jednej z ústredných postáv poviedky s príznačným názvom Vajíčko – našťastie, v poriadku, azda preto, že neleziem po stromoch a nevykrádam hniezda chránenému vtáctvu, čo sa – samozrejme –, ako sme práve zistili, nemusí vždy vyplatiť. Kastračný humor však nemám z rodových dôvodov veľmi v láske, ale na príklad potvrdenia babylonskej spravodlivosti ‚oko za oko, zub za zub‘ – v tomto prípade skôr vajíčko za vajíčko – ho musím vziať.  Okrem toho „strata jedného z páru orgánov neznamená definitívnu stratu mužských funkcií“.

Lukáš Luk svojím poetologicky nenáročným prístupom speje k ironickému úškrnu nad osudom malého človiečika, nezanecháva za sebou množstvo otázok, iba tak jemne a nebadane sa dotýka témy život, akoby ani nechcel riešiť tento odveký problém filozoficky, ale len intuitívne, pocitovo. V tomto rámci sa nesie aj poviedka 1999. Hlbšia psychologická dimenzia by pri tomto type próz bola jednoducho obmedzujúca. Autorove literárne existencie sú totiž v pravom zmysle iba figúrkami, skicami skutočného človeka. Preto „indiánske meno Agnesy Riedlovej by znelo Tá, čo robí v mraziarňach“; na vykreslenie charakteru postačuje činnosť, vlastnosť alebo správanie, typické pre danú postavu. Priestor sa tiež stáva akýmsi spolutvorcom charakteru subjektov; mikrosvet fiktívnej dedinky Považský Sokolec, určuje malosť a i zovšeobecnenie, s ktorou Luk pracuje.

Kompozícia oboch textov je založená na ostrom skoku. Kým v poviedke 1999 ho cítiť vo veľmi malej miere pre krátkosť textu, vo Vajíčku je zjavne viditeľná, nehovoriac o autorovom kronikárskom pokuse v podobe nevyrovnaných dokumentárno-historických digresií, aj keď snaha udržať sa v dejovej či v tematickej línii je rovnako citeľná.

Lukovo pozitívum určite stojí na permanentnom humornom nadhľade, avšak to ešte nerobí texty hodnotnejšími. Zatiaľ možno len autorovi odkázať, aby vyvíjal väčšie úsilie preniknúť do kompozičných rovín textu.

[Luk, Lukáš (2006). Prózy. Let. Roč. 2, č. 13, s. 235-251. ISSN 1336-6904.]

Vyšlo v Lete.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius (2006). Aj o predstieraní orga(ni)zmu. Let. Roč. 2, č. 13, s. 252. ISSN 1336-6904.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára